Pondelok 8. január 2007 22:13
Kedysi, keď som mala deficit mojej aktuálnej najobľúbenejšej osôbky, som jej písala listy. Vydržalo to až pol roka. Trvalo by to aj dlhšie, ak by odozva bola minimálne 15%. No čo už. Všetko končí a všetko zaniká. Ja nie som až taký zástanca sladkých slovíčok(aj keď pomaly, ale isto sa k tomu dostávam),ale tieto neosobné osobné výlevy (ak sa to tak dá nazvať) ma podnecovali k bližšiemu skúmaniu môjho psychického stavu. Bolo zvláštne retrospektívne nahliadnuť do mojich zápiskov. Humorné, ale i bolestné spomienky ma neraz donútili si priznať, že čas neodkladne napreduje a stavy sa menia. Čomu som v podstate nesmierne rada. Nikdy by som sa nebola dopracovala k tomu, čím som teraz(niežeby som bola spokojná, ale som rada za to čo mám v sebe a som taká aká som). Už mi to chýbalo, takto sa vypísať. No skôr písať. Kedysi som popísala aj dva dvojhárky z oboch strán za jeden týždeň(škoda papiera ;), ale pomáhalo mi to si vyjasniť určité veci. Analyzovať. A k tomu stavu sa chcem znova priblížiť. Letargia, v ktorej som uchvátená trvá už dosť dlho. Snáď sa mi podarí vytrhnúť sa. Ako tak píšem, pripadá mi to akoby som písať nikdy neprestala a predsa už ubehli odvtedy skoro dva roky. A čo sa zmenilo? Najskôr adresát. Už niekto iný opantáva moje zmysli, moje myšlienkové pochody. Čomu som nesmierne šťastná. Nie preto, že tento krát je to obojstranné(no v podstate......).Prvýkrát sa cítim, že sa nemusím meniť, aby ma niekto uznal. Mám niekoho, kto mi je podobný. Je, akoby sme sa poznali odjakživa. Nemám pri ňom pocit, že by som sa mala na niečo hrať a nemusím zapudzovať to, čo vo mne skutočne je. Je to, akoby som priestory okliešteného, normatívneho ,nepravého, pretvarujúceho sa mesta vymenila za "opustený ostrov", kde sa smie všetko bez pretvárky a aj práca je radosťou na tomto čarovnom mieste. Len sa opájať blaženosťou. Možno príde obdobie, že mraky zatiahnu oblohu a šero zaplaví okolitý svet, ale to slnko je tam stále. A je len otázkou času, kedy znova zavládne "harmónia ostrova ". Jediný problém je však, že pobyt na "ostrove spôsobuje menej času pre okolité "mestá". Ja to až za taký problém nepovažujem, ja by som sa na svoj "ostrov" aj nasťahovala, ale okolie nemôžem úplne vymazať. Veď ako sa vraví, aj veľa dobrého škodí.
Každopádne mám pocit, že by som mala začať viac premýšľať. Spraviť také menšie obrodenie v mojej hlave. Už si skoro nepamätám eufóriu z objavovania novej myšlienky. Aj keď teraz zažívam eufóriu iného charakteru a na to musíme byť dvaja. Dve strany jednej mince. Žijeme predsa v dualizme. Všetko má svoj pár. Niečo, čo mu prislúcha. Mám pocit, že ja som to(ho) objavila....
Každopádne mám pocit, že by som mala začať viac premýšľať. Spraviť také menšie obrodenie v mojej hlave. Už si skoro nepamätám eufóriu z objavovania novej myšlienky. Aj keď teraz zažívam eufóriu iného charakteru a na to musíme byť dvaja. Dve strany jednej mince. Žijeme predsa v dualizme. Všetko má svoj pár. Niečo, čo mu prislúcha. Mám pocit, že ja som to(ho) objavila....
Komentáre